Kvalita fólií u silážnych vakov - samotná hrúbka nestačí

Silážovanie do vakov sa v Nemecku, nezávisle od formy a veľkosti závodu,  v posledných rokoch dobre etablovalo.  Napriek tomu neexistujú  doposiaľ žiadne výskumy zamerané na vlastnosti, ktoré by dobrá fólia mala vykazovať, aby spĺňala všetky požiadavky. Dr. Olaf Stenhöfel, zo Saského krajinného ústavu pre poľnohospodárstvo, Dr. Udo Weber, BAG Budissa Agroservice GmbH a Siegried Meise, Rheinische Kunststoffewerke AG,  robia výskumy zaoberajúce sa kvalitou silážnych vakov. 

Ešte pred pár rokmi nezohrávalo silážovanie krmív do fóliových vakov takmer žiadnu úlohu. To sa netýkalo iba poľnohospodárskej praxe, ale aj výskumu. 

Dnes sa vo viac ako 20-tich európskych krajinách utláča do vakov štyri až päť miliónov ton najrôznejších silážnych krmív. Tento vývoj bol sprevádzaný množstvom vedeckých projektov, u ktorých boli dosiahnuté  výrazné užitočné poznatky. 

To že tento spôsob silážovania bol tak dobre prijatý, je na jednej strane zásluha nízkych investičných nákladov na tonu siláže - na druhej strane vďaka rýchlej amortizácii – aj vďaka nízkemu investičnému riziku. Okrem toho, a to je ešte dôležitejšie, vykazuje silážovanie do vakov radu garbiologických predností: už neexistuje aerobná fáza plnenia, vzduchové uzavretie je vykonávane bezpečne a rýchle, rozhrania sú zreteľne menšie, straty oproti spôsobu silážovania do silážnych žľabov sú takmer polovičné.  Čo sa preukázalo nielen pri tráve, lucerne alebo silážnej kukurici, ale aj pri vlhkých koncentrátoch, ako napríklad vlhká kukurica alebo obilniny, stlačené rezky cukrovej repy, pivovarskej  mlátke alebo liehovarských výpalkoch. 

Všetky doterajšie vedecké práce sa zameriavali na ekonomické merania alebo na prieskumy úspešnosti konzervovania. Porovnania rôznych strojov alebo rôznych fólií sa nerobili skoro vôbec alebo len empiricky. Ale práve kvalita fólií musí mať podstatný vplyv na úspech spôsobu silážovania, pretože napríklad priedušnosť alebo UV stabilita naťahovanej PE fólie prispieva hlavne k udržiavaniu skladovacích podmienok bez pôsobenia vzduchu.
Treba pripomenúť,  že pomer povrchu fólie k silážovanému materiálu je oveľa menší, ako je tomu napríklad pri vysokých horizontálnych silážnych zásobníkoch.

Prvé testy spôsobu uskladnenia siláže do vakov  sa v Nemecku uskutočnili v šesťdesiatych rokoch. Pri tomto testovaní boli použité vaky, ktoré vyrábala firma Schleyer-Polydress (dnes Rheinische Kunststoffwerke AG). Boli to na zem prilepené fólie pre silážne žľaby.  Nakoľko sa tento postup neosvedčil, nevyvíjali sa ďalej ani fólie a ich kvalita. Patent pre tento spôsob silážovania bol presunutý do Severnej Ameriky. Až v roku 1993 sa vrátilo silážovanie do vakov vyvinutých v USA späť do Európy.  Problémy s logistikou a kolísanie cien plastov, ktoré sú závislé na cene ropy, boli neskôr príčinou, prečo opäť vzrástla produkcia vakov a ich ďalší vývoj v Európe. 

Odvtedy sa už veľa zmenilo. Dnešné vaky pozostávajú najmä zvonka z bielej a zvnútra z čiernej fólie. Materiál je zmes rôznych polyethylenových surovín, ako Low Density Polyethylen (LD-PE), Linear Low Density Polyethylen (LLD-PE) a Polyethylen skrz Metallocen-Katalyse (PEM). 

Okrem týchto surovín sa primiešavajú rôzne prídavné látky, ako napr. farbivá alebo prísady na docielenie vyššej UV stability. 

Zmes surovín pre silážne vaky a fólie určené pre silážne žľaby sa vďaka odlišným kvalitatívnym požiadavkám výrazne odlišuje. Obe sa vyrábajú pretláčaním (extrúziou) pri procese vyfukovania a sú dnes zväčša trojvrstvové. Zatiaľ čo vo fóliách pre silážne žľaby sú väčšinou obsiahnuté rôzne množstvá výrobných odpadov a druhotných surovín (tzv. recykláty), do fóliových vakov sa používajú kvôli vyšším kvalitatívnym požiadavkám výhradne nepoužité primárne suroviny.

Relativwerte - relatívne hodnoty (%),  Schlauch – vak, Foliendicke - hrúbka fólie, Lichtwert – svetlosť, Weißgrad - stupeň belosti, Reißwert - pevnosť v ťahu, Dart Fläche - odolnosť proti prerazeniu plochy, Dart Falte - odolnosť proti prerazeniu záhybu, Shearing längst - odolnosť proti ďalšiemu trhaniu podĺž, Shearing quer - odolnosť proti ďalšiemu trhaniu naprieč, Reißpestigkeit längs - pevnosť v ťahu pozdĺž, Reißpestigkeit quer - pevnosť v ťahu naprieč,  Reißdehnung längst - preťaženie pri pretrhnutí pozdĺž, Reißdehnung quer - preťaženie pri pretrhnutí naprieč, 
Zobrazenie: Relatívne porovnanie vybraných parametrov štyroch silážnych vakov (vak  1: minimálny štandard RKW AG 2005, v tomto porovnaní je 100 %)

V protiklade s fóliami pre silážne žľaby, pre ktoré existuje kontrolná smernica DLG, neexistujú pre používateľov silážnych vakov žiadne objektívne záchytné body na posúdenie kvality. Dôsledkom čoho je, že hrúbka fólie je často vnímaná ako meradlo kvality a priedušnosť.  Ako ale príklad z praxe ukazuje, hrúbka fólie nie je vhodným kritériom na hodnotenie silážneho vaku. V porovnaní s fóliami pre silážne žľaby sú dôležité úplne iné a obzvlášť kvalitatívne parametre. Graf obsahuje niektoré z týchto najdôležitejších vlastností. Kvôli lepšiemu prehľadu boli údaje zobrazené v relatívnych číslach. 

Preukázalo sa, že vak č. 4, hrubší približne o 20 % , nedosiahol v podstatných kvalitatívnych parametroch ani zďaleka hodnoty štandardných vakov. Okrem toho je zo zobrazenia jasné, že pri približne rovnakej hrúbke (vak  1 a 3) sa aj napriek tomu môžu dosiahnuť vo zvyšných bodoch závažné rozdiely. Hrúbka fólie preto nemôže byť kritériom.  Pre poľnohospodára ale naďalej zostáva problém, že momentálne okrem od výrobcu udávanej hrúbky, nemá k dispozícii žiadne údaje o kvalite. O to dôležitejšie je konečne pomenovať kritéria, ktoré sú pre užívateľa dôležité.

U fóliových vakov,  v porovnaní so silážnymi žľabmi s bočným obracaním je pomer povrchu fólie a obsahu sila relatívne veľký. K tomu ešte treba pridať veľké mechanické zaťaženie, spôsobené stláčaním a ťahaním, podmienené procesom stláčania silážneho lisu, ktoré pri silážnych žľaboch vôbec nepripadá do úvahy. Charakteristickým znakom ako preťaženie pri pretrhnutí,  pevnosť v ťahu, odolnosť proti ďalšiemu trhaniu (Shearing) a odolnosť proti prerazeniu (Dart Drop) sa preto prikladá výnimočná dôležitosť. Tabuľka poskytuje prehľad skúšobných noriem pre udelenie DLG značky kvality u 200 µm hrubých fólií pre silážne žľaby. Tieto sú konfrontované s internými minimálnymi kvalitatívnymi štandardami pre silážne vaky s priemerom 2,70 m. Tu sa  preukázali podstatné rozdiely v minimálnych požiadavkách. 

Kým silážna fólia s uvedenými vlastnosťami, pri odbornom použití dokáže s určitosťou chráni siláž spoľahlivo na jeden rok, musí silážny vak kvôli špecifickým požiadavkám profilu preukázať podstatne vyššie technické hodnoty. Okrem toho nehrajú jednotlivé parametre ako odolnosť proti prerazeniu a odolnosť proti ďalšiemu trhaniu pre silážne žľaby žiadnu úlohu, ale pri posudzovaní kvality vaku áno. Len nedávnom boli poskytnuté prvé vedecké modelované  skúmania závislosti teploty pri zaťažení silážnych vakov v rôznych zónach vaku. Tieto modely berú ohľad na natiahnutie silážnych vakov pri plnení, čo je u fólií pre silážne žľaby taktiež nepodstatné.

U silážnych vakov zohráva farba (meraná prostredníctvom svetlosti a stupňa belosti) pravdepodobne výrazne dôležitejšiu úlohu ako pri fóliách pre silážne žľaby.  Počas leta prichádza oteplenie a s tým spojené natiahnutie vakov. Menší stupeň belosti môže viesť k vyššiemu zahriatiu fólie a tým vďaka väčšiemu ťahu a tlaku spôsobiť natrhnutie vaku.  Hodnota trenia má u fóliových vakoch taktiež veľký význam. Ak je príliš vysoká, môže viacero záhybov fólie skĺznuť naraz z plniaceho tunela. Užívateľ ma potom vyššie dodatočné náklady  spojené s  nasunutím fólie na plniaci tunel. 


Väčšinou podceňovaná je UV stabilita proti deštruktívnemu pôsobeniu slnečného žiarenia. Za normálnych podmienok je potrebné predpokladať, že silážne vaky nebudú v priemere ležať dlhšie ako 12 mesiacov, avšak najvyššie štandardy v strednej Európe vychádzajú  zo stabilizácie 24 mesiacov, minimálne ale 18 mesiacov (nezabudnite: intenzita slnečného žiarenia je závislá od uloženia), čo predraží cenu fólie. Vzhľadom k tomu, že u vakov, v protiklade k silážnym žľabom, pôsobia silné ťahové a tlakové sily, môže mať príliš skoré znehodnotenie fólie dramatické následky a môže spôsobiť prasknutie fólie. Priedušnosť je u fólie silne závislá od jej hrúbky. Pretože kvalitné silážne vaky sú pri lepších surovinách spravidla hrubšie ako 200 µm a tým je priedušnosť nad DLG kontrolnou normou, nekladie sa táto otázka primárne. V danom prípade by sa mala prekontrolovať závislosť od naťahovania silážneho vaku. Takéto pokusy neboli zatiaľ vykonané.

Často sa diskutuje o vplyve hrúbky fólie a farby fólie na kvalitu siláže a na výšku strát. Vedecké pokusy s rôznymi hrúbkami fólie (90 µm a 200 µm) a farbami (biela, čierna, zelená) nepreukázali v modelovaných silážnych žľaboch u trávy a kukurice takmer žiadne rozdiely, ani priamo pod povrchom fólie. Teploty povrchu fólie a priamo pod ňou sa nachádzajúcou silážou záviseli naproti tomu zjavne od hrúbky a farby fólie. U okrúhlych balíkov lucerny bol zistený zreteľný vplyv počtu vrstiev fólie (rozťažná/strečová fólia) na kvalitu siláže, čo upozorňuje na minimálne požiadavky na hrúbku fólie. Okrem iného to poukazuje, že treba zisťovať pozadie metodických rozdielov takýchto skúmaní. Optimalizácia hrúbky fólie zostáva aj napriek tomu nielen ekonomickou ako aj ekologickou témou. 

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na potrebu neustáleho uplatňovania odborných poznatkov v pri silážovaní do vakov prostredníctvom kvalifikovaného a vyškoleného personálu.  Tieto poznatky sa vzťahuje najmä na voľbu techniky silážovania a jej použitie pri napĺňaní vakov, na ochranu vakov počas uskladnenia ,až po správne otvorenie a odobratie krmiva.

Konzervovanie krmiva do fóliových vakoch,  sa nezávisle od veľkosti a štruktúry prevádzky, v celej Európe využíva  v rastúcej miere. V protiklade k fóliám silážnych žľabov (skúšobná norma DLG) neexistujú momentálne žiadne minimálne štandardy, alebo kritéria pre posúdenie kvality fólií vakov. 

Výhradné sledovanie kritéria hrúbky fólie môže viesť k chybným rozhodnutiam. Vplyv odlišnej kvality fóliových vakov na kvalitu siláže nie je treba podceňovať. Treba určiť požiadavky na vykonávanie porovnateľných skúšok fólií silážnych vakov, aby bolo poľnohospodárom pri nákupe umožnené sa čo najlepšie rozhodnúť. 

Rozdiely v cenách fólií sú často len 0,1 až 0,3%, prihliadnuc na hodnotu krmiva uloženého vo vaku. V konečnom dôsledku môže byť rozdiel v závislosti od veľkosti vaku a druhu krmiva celkom až 100.000 €.

DEUTSCHER LANDWIRTSCHAFTSVERLAG GmbH (NEMECKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE NAKLADATEĽSTVO s.r.o. )
Vydavateľstvo a redakcia: Berliner Strasse 112a, 13189 Berlin, Telefón (0 30) 29 39 74-50, Telefax  (0 30) 29 39 74-59
Nové poľnohospodárstvo  4 – 2006 mimoriadne vydanie  
Odborný magazín pre poľnohospodárskeho manažéra