Manažment silážovania

Kvalitná a vysokohodnotná siláž je predpokladom pre efektívnu úžitkovosť zvierat a súčasne aj pre úspech v ekonomike chovu hovädzieho dobytka. Pre úspech v silážnom procese sú rozhodujúce: silážovateľnosť krmiva dodržanie správneho postupu silážovania a výber správneho konzervačného prípravku. Nasledujúce pravidlá silážovania predstavujú niektoré základné východiská pre výrobu dobrej a kvalitnej siláže.

Termín zberu - kosby

Určiť správny termín zberu nie je úplne jednoduchá otázka. Každý rok je charakteristický vývojom počasia, ktoré v základe definuje fenologický vývoj rastlín, ale nemôžeme zabudnúť ani na vplyv agrotechniky, hnojenia a mnohých ďalších faktorov, ktoré môžu zásadne ovplyvniť kosnú zrelosť krmovín určených na silážovanie.
Jedným zo základných kritérií pre správnu orientáciu v tejto problematike je obsah hrubej vlákniny v rastlinách, ktorý nemá prekročiť hodnotu 24% zo sušiny, aby sme vytvorili podmienky pre výrobu vysokokvalitnej siláže. Pre trávne porasty to znamená, že kosba sa má uskutočniť tesne pred alebo najneskôr na začiatku fázy metania a u leguminóz vo fáze objavenia cca 15% kvetných púčikov v pazuchách listov. Čím sa viac termín kosby približuje fáze kvitnutia resp. prekračuje tento bod, tým bude kvalita siláže horšia a jej výživné charakteristiky budú nižšie.

Dobrým orientačným bodom pre určenie optimálneho času zberu na siláž, hlavne u leguminóz je tvorba odumretých listov a častí rastliny pri jej základni. Objavenie sa prvých žltých listov na báze rastliny je taktiež veľmi dobrým rientačným bodom pre začatie kosby a celého silážneho procesu.

Odumreté, vyschnuté, nahnité a pôdou znečistené časti rastliny sú jedným z najväčších rizikových faktorov správneho silážneho procesu. Tieto skutočnosti musíme mať na zreteli pri rozhodovaní v konkrétnych podmienkach, pretože pri daždivom a vlhkom počasí pred obdobím silážovania tieto faktory zásadne môžu zmeniť silážny proces negatívnym smerom.
Kŕmne plodiny sa líšia svojou silážovateľnosťou, ktorej východiskom je obsah vodorozpustných cukrov. Obsah cukrov by mal byť na úrovni minimálne 2-3% v čerstvej hmote. Najvyššie hodnoty obsahu obsahujú mätonohy a najnižšie nekultúrne trávy. Obsah skvasiteľných cukrov je však aj vo vzťahu k fenologickej fáze  a kulminuje približne na začiatku fázy metania u tráv a u leguminóz vo fáze začiatku objavovania sa kvetných púčikov v pazuchách listov.
Krátka poľná fáza vädnutia (1-2 dni) je výhodná jednak pre minimalizáciu strát vznikajúcich postmortálnym dýchaním (pretože dochádza k menším stratám skvasiteľných cukrov), ale aj pre redukciu vylúhovania živín atmosferickou vodou z povrchu rastlín (rosa, dážď) a pre minimalizáciu rozvoja hnilobných procesov na povrchu rastliny.

Podiel nečistôt

So znečistenou silážovanou hmotou (zeminou, pieskom, zvyškami hnoja a pod.) sa do silážnej jamy môžu dostávať nežiadúce baktérie maslového kvasenia - klostrídie, ktoré sú zodpovedné za nesprávny priebeh fermentačného procesu. Tvorba kyseliny maslovej a voľného amoniaku (produkt vznikajúci pri rozkladaní bielkovín klostrídiami) sú len jednou časťou charakteristiky nesprávneho priebehu silážneho procesu. Súbežne vznikajúce štiepne produkty z bielkovín sú vysoko toxické a dieteticky znehodnocujú krmivo a pri skrmovaní poškodzujú zdravie zvierat (bachorová sliznica, pečeň, paznechty a pod.). Preto obsah nečistôt by nemal v silážovanej hmote prekročiť 3% v sušine. Zvlášť pri kosbe, obracaní a zhrňovaní hmoty je nutné optimálne a citlivé nastavenie techniky, pretože to je cesta ako minimalizovať obsah nečistôt v siláži. Výška rezu by mala byť  minimálne 5-7 cm nad úrovňou pôdy a po silných a prudkých dažďoch je vhodnejšie podľa aktuálneho stavu v poraste túto výšku zvýšiť až na 7-12 cm. Musíme mať vždy na pamäti, že nízka výška rezu má okrem znečistenia silážovanej hmoty za následok aj poškodzovanie vegetačných vrcholov, čo výrazne spomaľuje ďalší nárast hmoty a znižuje výnos v nasledujúcich kosbách. Vyšší obsah piesku v silážovanej hmote má aj pufrujúci účinok (neutralizuje časť vytváranej kyseliny mliečnej), a takto vytvára podmienky pre rozvoj nežiadúcich kmeňov mikroorganizmov. Každé percento piesku v siláži znižuje výživnú hodnotu o cca 0,1 MJ NEL/ kg siláže, čo v žiadnom prípade nie sú nízke straty.

Obsah sušiny

Optimálny obsah sušiny v silážovanej hmote je medzi 30 až 40%. Pri obsahu sušiny pod 30% sa výrazne zlepšujú podmienky pre rast klostrídií, ktorým takýto obsah sušiny vyhovuje a súčasne pri obsahu sušiny pod 30% v závislosti na výške steny silážovanej hmoty narastajú straty a zaťažovanie životného prostredia odtokom silážnych štiav. Pri obsahu sušiny nad 40% zase narastajú problémy s utláčaním hmoty (“matracový efekt¨ lignifikovanej vlákniny) a ak ruka v ruke s takýmto obsahom sušiny ide často aj prezretý, vegetačne starší porast (vyšší obsah lignifikovanej vlákniny), utláčanie hmoty je problematické a hrozí prehrievanie až karamelizácia siláže. Toto má za následok výrazné zníženie výživnej hodnoty krmiva.

Pre dosiahnutie optimálnej doby kosby z hľadiska celkovej kvality siláže je v zásade nesprávne čakať s kosbou na optimálne klimatické podmienky. Lepšie než vegetačne neskorá kosba resp. dlhá doba zavädávania vyplývajúca z poeternostných podmienok, je kratšie zavädávanie a rýchle naskladnenie s kvalitným utlačením.
Kosbou sú narušené bunkové steny a bunkové šťavy sú prístupné jednak mikroorganizmom, ktoré nie sú žiadúce v silážnom prosese, ale pri vlhkom, resp. mokrom počasí dochádza aj k výrazným stratám skvasiteľných cukrov vylúhovaním. So stratami listov (hlavne u leguminóz) a tým aj so zníýžením výživnej hodnoty siláže musíme počítať pri každom obracaní, či zhrňovaní hmoty.
S každým dňom zavädávania musíme počítať s nárastom obsahu hrubej vlákniny o cca 0,5% v sušine (tým, že iné zložky sušiny - hlavne cukry - sa strácajú). Takéto negatívne ovplyvnenie výživnej hodnoty finálnej siláže môže mať za následok zníženie produkčnej účinnosti objemových krmív z pohľadu celej laktácie až o 2.000 litrov mlieka na dojnicu. Správny a optimálny obsah sušiny v silážovanej hmote môžeme stanoviť a skontrolovať analýzou obsahu sušiny v laboratóriu, stanovením obsahu sušiny pomocou kvalitných váh a mikrovlnovej rúry, alebo aj orientačne “žmýkacou skúškou¨ (viď foto).

Rezanie, rýchle naskladnenie a dostatočné utlačenie

Dĺžka rezanky silážovanej hmoty nie je jednoduchým bodom pre rozhodovanie. Na jednej strane skracovaním dĺžky rezanky dosahujeme lepšiu stlačiteľnosť silážovanej hmoty, no na druhej strane neúmerne krátka rezanka je východiskom pre vznik problémov pri trávení siláže v bachore.  V zásade môžeme povedať, že čím je porast vegetačne mladší, tým môže byť dĺžka rezanky väčšia.
Pri hmote s nízkym obsahom lignifikovanej vlákniny sa môže súčasne nielen predlžovať rezanka, ale obsah sušiny môže byť vyšší. Mnohé pokusy a sledovania v praxi poukazujú na to, že z hľadiska efektívnej štruktúry a príjmu krmiva zvieratami je pri 35% sušine vhodná dĺžka rezanky 35 mm. Vyšší obsah sušiny a hrubej vlákniny posúvajú dĺžku rezanky až na úroveň cca 20 mm. Všeobecne dĺžka rezanky väčšia ako 60 - 80 mm (pri optimálnych pomeroch) nie je vedecky opodstatnená z hľadiska efektu štrukturálnej vlákniny v bachore. Vysoký stupeň utlačenia hmoty je jedným z veľmi dôležitých faktorov podieľajúcim sa na úspešnom fermentačnom procese v siláži.
Pri sušine 30% je potrebný taký stupeň utlačenia hmoty, aby 1m3 silážovanej hmoty obsahoval viac ako 200 kg sušiny. Tlačenie dosahujemepomocou techniky a závisí na tom, aký tlak vzniká v kontaktnej rovine medzi mechanizmom a silážovanou hmotou. To je charakterizované plochou pneumatík a zaťažením náprav. V pokusoch sa potvrdilo, že mechanizmy so zaťažením 2,5 tony na nápravu  a vybavené bežnými pneumatikami nevytvárajú dostatočný tlak. Našim cieľom musí byť maximalizácia tlaku na jednotku plochy, utláčanie vrstiev hmoty nie hrubších ako 20 cm a rýchle a intenzívne utláčanie jednotlivých vrstiev, aby nedochádzalo k poklesu utlačenia v hlbších vrstvách. Pre normálne zvädnutý porast môžeme použiť tzv. Faustovo pravidlo: hmotnosť tlačiacich mechanizmov = množstvo silážovanej hmoty za 1 hodinu /3.

Zakrytie siláže

Pre úspešný fermentačný proces je nevyhnutné zabezpečiť stabilne vzduchotesné podmienky v siláži. V prípadoch, keď bočné steny silážneho sila nie sú vzduchotesné, ale aj vtedy, ak nám to ekonomické a prevádzkové podmienky dovoľujú, je vhodné použiť silážnu plachtu už na bočné steny. Cieľom zakrytia a zaťaženia siláže nie je ďalšie tlačenie siláže, ale čo najrýchlejšie vytvorenie anaeróbnych podmienok pod plachtou a tiež v silážovanej hmote ako takej. Rozhodujúcim faktorom nie je ani tak kvalita plachty, ktorú použijeme, ale vzájomné zladenie nasledujúcich faktorov:

  • dôkladné a kvalitné utlačenie povrchu siláže
  • kvalitné uloženie plachty tak, aby boli dobre zakryté aj okraje a správne vytvorené prekrývania jednotlivých plachiet
  • rovnomerné a primerané zaťaženie silážnej plachty, ktoré musí jednak zabezpečiť vzduchotesnosť pod plachtou a súčasne musí minimalizovať namáhanie plachty vetrom, resp. jej neúmerné zahrievanie slnečným žiarením.

Takto aj s nižšími nákladmi je možné vytvoriť optimálne podmienky pre zrenie siláže, ale aj pre jej kvalitné dlhodobé skladovanie.

Žmýkacia skúška na stanovenie sušiny (Dr. H. Nussbaum)

Obsah sušiny
silný výtok štiav už pri ľahkom stlačení rukou<20%
silný výtok štiav pri silnejšom stlačení rukou25%
ri žmýkaní výtok štiav medzi prsty a ruky sú mokrép30%
pri žmýkaní nie je výtok štiav medzi prsty a ruky sú ešte vlhké35%
po žmýkaní sa ruky ešte lesknú40%
po žmýkaní ešte slabý pocit vlhkosti na rukách 45%
ruky zostávajú suché>45%

Dr. Edmund Mathies
Dr. Tomáš Mitrík

Zdroj článku: SLOVENSKÝ CHOV 3/2004